Osobnosti

BRONISLAVA KUBÁNKOVÁ

————————————————————————–

ALŽBETA JACKOVÁ
Narodila sa v roku 1940 v Milochove, okres Považská Bystrica. Rodičia ju odmalička priúčali pracovitosti, zodpovednosti a slušnému správaniu. Ľudovú školu vychodila v rodisku, osemročnú strednú školu v Považskej Bystrici, pedagogickú školu absolvovala v Turčianskych Tepliciach.

Pomáhala udržiavať ľudové tradície

Po maturite dostala umiestenku do školy v Liptovských Sliačoch, kde pôsobila až do dôchodku (1958 – 1996). Okrem učiteľského povolania vykonávala aj funkciu zástupkyne riaditeľky. Aj po odchode do dôchodku ešte škole pomáhala a podľa potrieb osem rokov zastupovala vyučujúcich. Deti boli vždy jej veľkou láskou. Práca s nimi ju nesmierne tešila a napĺňala. Usilovala sa formovať ich vzdelávaním a výchovou. Snažila sa dať im dobrý základ vedomostí a bohatej citovej výchovy. Viedla deti k zodpovednému prístupu k školským povinnostiam, učila ich, čo si majú vážiť, ako majú pristupovať k práci v súbore, pomáhala, chválila tých, ktorí si to zaslúžili a ako starostlivá mama ochraňovala všetky svoje deti. Viac ako štyri desaťročia viedla DFS Sliačanček, veľkou mierou sa podieľala na kultúrnom živote obce. Svojou prácou s deťmi má nesmiernu zásluhu na zachovávaní ľudových tradícií v Liptovských Sliačoch.

Obnovenie detského súboru
Keď v školskom roku 1969/70 otvorili v Strednom Sliači novú školu, zrodila sa myšlienka obnoviť činnosť detského súboru. Tak začala cesta znovuoživenia detského národopisného súboru už pod názvom detský folklórny súbor Sliačanček. Kliment Ondrejka sa stal odborným poradcom, Vojtech Littva umeleckým vedúcim i choreografom a Alžbeta Jacková vedúcou súboru. Počas školského roka a často i cez prázdniny pravidelne každú stredu popoludní viedla nácviky. Pani učiteľka sa starala aj o kroje, rekvizity, viedla kroniku o činnosti súboru, organizačne zabezpečovala dopravu na súťaže, prehliadky, vystúpenia i zahraničné cesty. Sliačanček bol značkou vysokej umeleckej a pedagogicko-výchovnej kvality. Tento súbor sa už natrvalo zapísal do histórie obce, Liptova a Slovenska.

Život otetovala deťom
Pani učiteľka Alžbeta Jacková
je vzácna učiteľská osobnosť, ktorá deťom obetovala veľa času a celé svoje srdce. Okrem práce s deťmi sa venovala aj zborovému spevu, patrila k zakladajúcim členom Okresného učiteľského spevokolu Tatran, v ktorom aktívne pôsobila v rokoch 1967 až 2007.

Ocenia za prácu v Sliačančeku

Za svoje činorodé pôsobenie a pracovné výsledky za prácu v školstve i s DFS Sliačanček získala mnohé diplomy, čestné uznania, pamätné medaily. Z nich vyberáme:

1998 Cena Bronislavy Kubánkovej ( LIZNAK – Liptovské dni matky )
2001 Cena obce Liptovské Sliače ( 750. výročie obce )
2007 Cena starostu obce ( Celoliptovské dni matky )
2011 Malá medaila sv. Gorazda za celoživotnú pedagogickú prácu a osobný prínos
v zachovávaní regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry
( Minister školstva SR )
2011 Cena starostu obce za celoživotnú úspešnú prácu pri výchove detí a mládeže a za
výnimočný prístup k zachovaniu klenotnice ľudovej kultúry ( Deň učiteľov )
2015 Pamätná plaketa za prínos v oblasti folklóru pri príležitosti životného jubilea
( Obec Liptovské Sliače )

Pani učiteľke A. Jackovej v mene občanov L. Sliačov, zo srdca blahoželáme k jej životnému jubileu a ďakujeme za všetko čo urobila pre naše deti i pre našu obec.

———————————————————————————–

VOJTECH LITTVA

Narodil sa 25. júla 1940 vo Vyšnom Sliači. Už ako malý chlapec tancoval v detskom národopisnom súbore B. Kubánkovej (1947 – 1955), necelý rok v SĽUK-u (1955), potom vo folklórnej skupine dospelých vo Vyšnom Sliači pod vedením B. Kubánkovej (1955 – 1959) a počas základnej vojenskej služby vo VSPT Jánošík v Brne (1960 – 1961). Od roku 1961 už pôsobil vo folklórnej skupine Sliačanka, pod vedením Š. Kubačku ako choreograf (1961 – 1993). V roku 1962 obnovil činnosť folklórneho súboru v Ružomberku, pod novým názvom Liptov.

Obnovenie činnosti Sliačančeka

V januári 1969 spolu s riaditeľom ZDŠ Štefanom Kubačkom obnovili činnosť detského folklórneho súboru pod vedením Alžbety Jackovej, pre ktorý pracoval ako choreograf v rokoch 1970 – 1998. Pripravil okolo 150 choreografií a scénických obrázkov. Jeho choreografie získali najvyššie ocenenia vo svojich kategóriách a z ktorých uvedené folklórne zoskupenia čerpajú v rôznych obmenách dodnes. Bol jedným z prvých choreografov na Slovensku, ktorý spracoval pre folklórny súbor tematiku remeselníckeho a robotníckeho folklóru. Ako jedinečný tanečný interpret obohatil sliačanske cifrovanie o „VOJTOVU CIFRU“. Spolupracoval s mnohými folklórnymi súbormi na Slovensku ( Gymnik, Považan, Partizán ), v Česku ( Jánošík ) i v Maďarsku ( Tatabánya ). Podieľal sa na tvorbe rozhlasových a televíznych nahrávok a programov, filmov Osvetového ústavu a Umenovedného ústavu SAV v Bratislave i hraných filmov.

Tanečná dielňa

Pripravoval a režíroval viaceré programy na folklórnych festivaloch vo Východnej, v Detve atď. Jeho syn Igor opísal život a kariéru svojho otca v knihe „Vojtech Littva a jeho Liptov“, pri príležitosti 60. výročia založenia FS Liptov. Vojtechovi Littvovi bola v rokoch 2013 a 2014 venovaná celoštátna súťaž Šaffova ostroha v kategórii A – tanečná osobnosť. Liptovské kultúrne stredisko mu v roku 2014 pripravilo tanečnú dielňu ako jedinečnej osobnosti a žijúcej legende tanečného umenia. Tvorivé stretnutie sa konalo v jeho rodisku Liptovských Sliačoch. Vojtech Littva má veľkú zásluhu na tom, že obec Liptovské Sliače sa stala vďaka folklóru známou nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Tanečník, choreograf, folklorista získal za svoju prácu veľa uznania a ocenení. Toto sú niektoré z nich:

Ocenenia za folklornu prácu

1972 Najlepší amatérsky tanečník ČSSR

2001 Cena obce Liptovské Sliače ( 750. výročie obce )

2006 Medaila D. G. Licharda ( Národné osvetov centrum )

2007 Cena starostu obce ( Celoliptovské dni matky )

2014 Pamätná plaketa predsedu ŽSK ( MFF Východná )

2015 Pamätná plaketa za prínos v oblasti folklóru pri príležitosti životného jubilea

( Obec Liptovské Sliače )

 

Nášmu úspešnému rodákovi, v mene občanov Liptovských Sliačov, úprimne blahoželáme k životnému jubileu a ďakujeme za všetko čo urobil pre našu kultúru a ľudové tradície.

Alena Balážecová

—————————————————————————————-

Blažena Mihulcová, rodená Fričová

folkloristka, narodila sa 13.06.1944 a trvale býva v Liptovských Sliačoch v rodine živnostníka, ktorý popri svojej živnosti pracoval od roku 1927 ako vodič prvej autobusovej linky Ružomberok Liptovská Štiavnica a neskôr v nákladnej doprave. Vyrastala v rodine ktorá zachovávala tradície, kde nechýbal spev a tanec. Veď v ich „Pohostinstve u Milana“ sa vždy zastavili svadobčania po obrade, aby sa zabavili pri speve a tanci, čoho bola už ako dieťa svedkom. Od malička mala možnosť vidieť ako jej totka (teta) šila kroje, vyšívala a šila čepce ako obliekala nevesty do krojov. Už ako malá 9 ročná sa stala členkou detského súboru pod vedením pani riaditeľky Bronislavy Kubánkovej a po skončení ZŠ sa stala členkou DFSk pod jej vedením. Jej vášeň pre folklór bola taká silná, že i napriek tomu, že si založila rodinu , musela sa starať o deti a popri zamestnaní na MNV v Sliačoch sa aj vzdelávať (ukončená SEŠ s maturitou, trojročné seminárne školenie pre vedúcich FS a choreografov) našla si čas aj na výskum tradičnej kultúry našej obce a jej druhou veľkou vášňou bola ľudová pieseň a preto si vždy našla čas, keď vzala (ťažký kotúčový) magnetofón, aby navštívila z radov tých najstarších pamätníkov, ktorí jej ochotne zaspievali ich najkrajšie piesne. Svoje nahrávky ponúkla aj do „ Gramo – albumu Liptova“, na ktorého príprave sa podielala. Využila každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla, aby získala čo najviac piesní.

Výskum sliačanského odevu

Zaoberala sa aj výskumom sliačanského odevu a stala sa aj jeho zberateľkou, aby obohatila šatnicu DFSk Sliačanka. Vždy našla spôsob, ako získať a zachrániť čo najviac tých súčastí krojov, ktoré sa v našej obci začali vytrácať. Popri jej pracovnom zaradení na MNV ekonómky bola aj účtovníčkou Osvetovej besedy. Svojou šikovnosťou dokázala zabezpečiť cez MK aj finančné prostriedky pre FSk Sliačanka a objednať v Divadelnej službe v Prahe zhotovenie širokých kožených opaskov pre mužov, široké klobúky, krpce a vyšívané stuhy priamo u výrobcu STAP – Vilemov u Šluknova.

Obnovenie činnosti súboru

V čase útlmu činnosti FSk v rokoch 1965 – 1969 obnovila činnosť súboru a napodiv sa ku nej pridalo veľa mladých ľudí, ktorí sa pravidelne zúčastňovali nácvikov, na ktorých nikdy nechýbala živá muzika pod vedením primáša p. Ignáca Antola. Každá skúška bola pre nich ako kyslík bez ktorého niet života. Počas majstrovstiev sveta v lyžovaní táto skupina mladých, ale i starších , ktorí sa k nim pridali účinkovali s bursou vo Vysokých Tatrách. Hneď na to ich filmový režisér pán Martin Slivka požiadal o účinkovanie v jeho filme „Fašiangy na Slovensku“. Aj vďaka tomu môžeme aj dnes ich nahrávky fašiangových piesní počúvať v rádioprijímačoch. Táto krátko trvajúca FSk bola opäť oslovená filmovým režisérom pánom Letrichom o spoluprácu pri natáčaní filmu „Stretnutie“ k 30. výročiu SNP. Do roku 2011 bola umeleckou vedúcou a choreografkou FSk Sliačanka. Počas jej pôsobenia vytvorila a nacvičila niekoľko choreografii z tradícií a zvykov našej obce. Vždy jej išlo o ich autentické prevedenie. Námety k svojej práci choreografky čerpala z hodnoverných zdrojov, ktoré získala od pamätníkov, ktorí boli v mladosti účastníkmi tradícií a zvykov. Akákoľvek choreografia, ktorú vytvorila bolo jej srdcovkou.

Vytvorené choreografie

1/ SADENIE MÁJOV A MUZIKA PRE MÁJOVNÍKOV V KOMORE

Podľa skutočnosti, ktorú opísal richtár, účastník tejto udalosti v roku 1904

2/ JÁNSKE ZVYKY

Obohatené o zvukové efekty (nočné vtáky, erdžanie koní)

3/ PREDSVADOBNÉ ZVYKY

Podľa hodnoverného výskumu u pamätníčky, ktorá ich prežila (ročník 1887). Dostalo najvyššie ocenenie pre objavnosť, spracovanie atď.

4/ KRŠTENIE

V Sliačoch malo veľa podôb. V tomto pásme boli použité tie najstaršie získané prvky

5/ SLIAČANSKÍ REGRÚTI

6/ ŠLOGÁRI

7/ RÚCHOVNICE

8/ UŽ SME PRIŠLI ZO SOBÁŠA

9/ ODOBIERKA MLADUCHY DO DOMU MLADIEHO ZAŤA

10/ BALADA O PUTOVANÍ PANNY MÁRIE – SPEVOHRA

Pre jej profesionálne spracovanie i hudobné vydavateľstvo Akcent Bratislava malo o ňu záujem a vydalo ju na CD nosičoch na vlastné náklady. Od premiéry mala táto spevohra cca 100 repríz po celom Slovensku i v zahraničí. Členov DFSk Sliačanka pripravovala aj na súťaž v tanci o Šafovu ostrohu. Vďaka jej príprave naše tanečné páry získali v tejto súťaži nielen strieborné ostrohy, ale i zlaté. Zlatú ostrohu získal tanečný pár A.Balážecová a Marian Jacko za starejšovský tanec a sólista Marian Jacko zlatú ostrohu za sólový tanec pred muzikou, ktorý vďaka pani Mihulcovej pochopil krásu sliačanského tanca ako sa sám vyjadril.

Umelecká vedúca Sliačančeka

V novembri v roku 2004, pani Alžbeta Jacková, organizačná vedúca, požiadala pani Blaženu Mihulcovú, či by jej neurobila pre deti tanečné pásmo z predvianočných zvykov na Ondreja. Jej požiadavke vyhovela a od toho času je v DFS Sliačanček ako umelecká vedúca a choreografka i keď o tom málo kto vedel. Snažila sa deťom odovzdať čo najviac, či už po tej tanečnej stránke, ale i po stránke autentického ľudového spevu. Jej pýchou sú všetky deti, ale určite jej patrí vďaka za vytvorenie dievčenskej speváckej skupiny „Veseličky“, ktorá svojim spevom reprezentuje nielen DFS Sliačanček, ale i našu obec. Účinkovala na FF v Terchovej, v Kokave N/Rimavicou, Východnej, V Rusovciach pri príležitosti životného jubilea nášho Juraja Kubánku, ale i na speváckych súťažiach. Jej najväčším úspechom je prvé miesto v medzinárodnej súťaži „VLOČKA“ v kategórii „Národný spev“ a získanie pierka Jožka Majerčíka v speváckej súťaži. Pani Mihulcová počas svojho pôsobenia v DFS vytvorila tanečné pásma:

Tanečné pásma

1/ Na Ondreja

2/ Na pažiti

3/ Išli deti na trávu

4/ Veľká prestávka

5/ Malí bursovníci

6/ Tanec valachov s palicami

7/ Odzemok s valaškami

8/ My sme malí poľovníci

9/ Maličká som

10/ Malí májovníci

11/ Sadenie májov, vyberanie, veselica

12/ Družbovský tanec zváčov

13/ Perečkový tanec dievčat

14/ Nedelné popoludnie pri muzike pred Lenčou

15/ Chytili sme mušku

16/ Kvečkuvanec

17/ Na Jána

18/ Vynášanie Murieny ( zlaté pásmo za najkrajšie a najlepšie spracovanie a  vyskladanie archaického pásma a krásny spev)

19/ Dievčenské rozkazovačky pri muzike

20/ Hore vŕškom, dolu vŕškom

21/ Balada o P. Márii, ktorá bola sfilmovaná a uvedená STVR v programe „Malá kapurka“

22/ A ja malý žiačik učený, vianočná spevohra.

23/ Poďme na muziku

Dievčenská spevácka skupina Veseličky každoročne účinkuje na Deň matiek s programom venovaným Panne Márii v kostole. Program je zostavený z mariánskych piesní z tvorby umeleckej vedúcej, ktorý je obohatený  poéziou. Účinkujú aj pre naše matky v KD a do programu prispievajú aj tí najmenší členovia DFS.

_______________________________________________________